V Kordone
Bolo sparné letné popoludnie. Dedo Vasilij sedel pred domom na okraji zóny a pozoroval krajinu. V diaľke na kopci posedávali v tieni pod kríkom pseudopsi a lenivo si lízali guľky, mľaskajúc pri tom.
Keď sa zrazu k domu prirútil upachtený stalker Azzan, ktorý ako jediný z nás patril do frakcie Dutých.
"Dedo, rýchlo," povedal, zakedy lapil dych, "schovajte ma! Naháňajú ma Sloboďáci a nesmú ma tu nájsť, lebo by bolo somnou zle-nedobre..."
"Schovaj sa do pivnice v komore, je tam tajný vchod," povedal pomaly dedo Vasilij. "Tam ťa nenájdu."
O chvíľu sa pred chalupou objavila banda stalkerov zo Slobody, po zuby ozbrojených. Niektorí z nich ešte stále vypľúvali mušky a inú háveď, pretože sa museli brodiť cez močiar. "Dedo, nešiel okolo stalker?" spustil naňho veliteľ. "Nie, nie," odpovedal Vasilij. "Sem nechodia ani letáky z Tesca."
"Dedo, ty nás klameš! Prehľadajte dom," prikázal veliteľ. Tak všetko prehľadali ale Azzana nenašli. "Dedo jeden, my vieme že si nás oklamal! Za to ti odsekneme nohy," vyhlásil hlavný Sloboďák. Tak vykonali čo sľúbili a odišli.
Po chvíli vyšiel stalker z pivnice. Pozerá na deda a hovorí: "Vidíš, vidíš... klamať sa neoplatí. Lož má krátke nohy."