Je zaujímavé zamyslieť sa nad tým ako sa rokmi mení môj prístup k hrám. Najprv jednoduchá zábava prostredníctvom hier na ZX Spectrum. Neskôr prišli hry typu Jazz Jackrabbit, Wolf 3d, Hocus Pocus a mnohé ďalšie.
Okrem toho sa začal meniť aj môj pohľad na hry. Hry sa stali inšpiráciou fantazírovania a snívania. Bolo príjemné a jednoduché stať sa hrdinom, keď nie skutočným, tak aspoň v myšlienkach. Taktiež sa hry stali inšpiráciou pre písanie príbehov.
V puberte sa stali hry priestorom na únik od reality a problémov. Hlavné bolo, že čas pri hrách išiel jednoducho rýchlejšie.
Teraz v dospelosti sa však hry stávajú opäť predovšetkým tým, čo rýchlo a jednoducho zabaví. Už to nie je o dlhých rpg hrách, ale skôr o multiplayerovkách (napr. Hearthstone) a mobilných hrách. Skôr než hraniu sa tak venujem čítaniu o hrách.
Ako je to vo vašom prípade? Mení sa ubiehajúcim časom váš prístup k hrám?